Březen 2015

Kde je koniec?

26. března 2015 v 8:02 | Anpan |  Hlavné
Viete minule som premýšľala, kde je koniec. Tedy myslím, koniec ľudstva alebo tak. NIe vymretie, ale to, za akým ieľom sa ženieme. Staviame vyššie a vyššie budovy, urýchľujeme dopravu... Ale prečo? Kam sa ponáhľamae? Kam to smeruje? Lebo každý človek má vlastný, malý cieľ. Ale aký cieľ má ľudstvo? Ideme po ceste, ktorá je nekonečná. Pretože nikto sa nikdy nedozvie, čo je na konci. Tak to proste je. Nemyslím, že koniec je smrť. Teda pre ľdstvo. Potom by nič nemalo zmysel. Naše životy ani smrť. Všetko by blo nezmyselné. Je to šialené, šialené, keď sa to tak vezme. A možno len hľadáme zmysel, lebo neveríme, že je všetko nezmysel. Na zbláznenie. Skutočne. Až ma zamrazí, keď si pomyslím, že nevidím koniec. Lebo ten koniec ani nieje. Pokroky... Na čo sú? A ako dlho ešte pôjdeme...?

Sorky Sorky

23. března 2015 v 20:21 | Anpan |  Hlavné
Sorky že som tu nebola, ale viete ako to chodí. Raz čas je, inokedy nieje. Každopádne, mne je skvelo, lebo zajtra nejdeme do školy ^^ hihi. To je tak, keď ste na bilingválnom gymply. :3 Ešte aj prázdniny sa blížia, takže voľna bide až desivo veľa O.o Ale fakt, mala by som si pohnúť s opravou známok, lebo takto to ďalej nepôjde. Tuším, že prepadnem z fyziky a chémie... Ale nie, robím si srandu, na 4 to hádam dám 😂 Hlavne, že prejdem ročník. To je dôležité. Koniec koncov, škola nie je všetko, nie? Treba aj žiť. Mať koníčky, chodiť von a tak...

Žite štastne, milujte sa a množte, ale všetko s mierou.
Amen.


.

Anime

22. března 2015 v 12:10 | Anpan
No, rozhodla som sa vysvetliť, čo to vlastne anime je a prečo si nemyslieť, že je to kreslené porno alebo sračky, z kotrých majú deti epilepsiu.
Anime sa vyvinulo z "komiksov" manga. Ak by sme chceli byť presní, anime je pohiblivá, anomovaná manga. Ako keď z komixu Spiderman urobili kreslený seriál. Takže hovoriť, že pozerám mangu, je dosť zlé.
Anime je typické svojou kresbou - veľké oči, a pre ľudí mimo Japonska je táto kresba dosť netypická. Postavy majú drobné ústa a nosy a vlasy majú rôznofarebné. Na obhajobu napr. zelných vlasov chcem povedať, že ak animujete, rozdiely vo výzore postáv sa strácajú. Divák tak ťažšie rozlíši jednotlivé postavy, preto tá farba vlasov.
Anime vznikalo po tom, čo sa objavil Walt Disney, vyvíjalo sa ale pomalšie. Ak chcete viac o histórii, navštívte tetu Wikipédiu, niekto to tam pekne napísal, za čo ho pozdravujem a obdivujem!

Žánre v anime sú asi tak odlišné ako vo filmoch. Je to moja obľúbená časť, lebo vyvracia všetky hlúposti. Medzi žánre patria: akčné (Naruto, Bleach...), Bojové umenia, Dementia (sú to depresívne a psychicky náročné anime), Démoni a upíri (D-Gray Man...), Detektívne (Detective Conan, Danganronpa...), Dráma, Etchi (v podstate slabší odvar hentai), Hentai (porno), Historické, Horor (Elfen Lied, Another...), Hudba (Nodame Cantabile, Shigatsu wa kimi no uso, K-ON...), Kodomo (pre deti do 12 rokov, napr. Pokémon...), Komédia, Romantika (Kaichou wa Maid-sama, Say I love you, Ao Haru Ride...), Škola (Lucky Star...), Shoujou (anime pre dievčatá, Sailor Moon...), Shoudjou - ai (láska medzi dievčatami), Shoujou-ai yuri (vyskytujú sa aj hot scenes :D), Shounen (anime pre chalcpov, Fullmetal Alchemist...), Shounen-ai (láska medzi dvoma chlapcami, No.6...), Shounen-ai yaoi (hot scenes :D, Sekaiichi Hatsukoi, Jonjou Romantica...), Športové (Kuroko no basuke, Free!..)

Tak vidíte. Anime sú rôzne. Ak ho nechcete pozerať, nepozerajte ho. Ale nehádžte Otaku do jedného vreca, nie všetci fičia na Bocu no Piko (o tom potom.... xD). Každé anime je svojim spôsobom umelecké dielo, lebo uznajte, vdýchnuť život kresbe je fakt úžásné :)

Úvaha o tom, prečo nemám rada úvahy

21. března 2015 v 20:02 | Anpan |  Hlavné
V škole sme raz písali úvahu a zdalo sa mi, že to bude celkom sranda. Ono to aj bola, kým nám uciteľka nedoniesla výsledky, Tuším som mala dva, čo je super, ale vytýkala mi, že som odbiehala od témy. Sakra. O čom je úvaha ak nie o tom, že necháte myšlienky voľne pobehujúce v priestore? Podľa mňa je úvaha dobrá vtedy, ak je jej koniec o niečom inom ako začiatok a jadro. Myslím, že v úvahe má autor vyjadrovať svoj názor na istú vec a pomaly sa dostávať niekde inde. Namotávať myšlienky až kým nenájde koniec. Komu sa predsa chce čítať stále o tom istom? Ja viem, že som úvahu asi zle pochopila, lebo téma sa dá rozoberať do hĺbky tak, že z toho urobíte knihu. Ale ja to neviem. Neviem odbiehať preč. Teda, viem, ale len v krátkych veciach, ako napríklad tento článok. Ale ak mám zapísať srtranu až dve, tak to teda nedokážem :D Som schopná začať pri tom, prečo mám v izbe fialové vankúše a skončiť pri tom, že mám rada mlieko ale nechutia mi francúzske zemiaky. Túto chybu - odbehovanie od témy - vytkla viacerým. Podľa mňa to je akési obmedzovanie, stavanie múru okolo myšlienok, lebo niekto raz definoval pojem úvaha a my úbohí štdenti sa musíme prispôsobiť, alebo uspokojiť s dvojkou. Možno raz nastane deň, keď budem vedieť písať úvahy.

Amen.

Čo sa stane potom...?

21. března 2015 v 14:40 | Anpan |  Hlavné
Moje myšleinky akosi sčernali potom, čo som dopozerala Shigatsu wa kimi no uso, ale o tom potom. Napadlo mi toto: Žijeme v dobe, kedy je internet súčasťou nielen našich životov a dní, ale aj nás samích/ samých :D Ja neviem :DD... Predstavte si, že máte facebook, twitter, wattpad, 9GAG a čo ja viem čo ešte, ale jedného dňa zomriete. Čo sa stane potom? Myslím tým, bude niekto, kto vám zruší účet na facebooku? Komu to heslo poviete pre prípad, že umrete? Alebo na to ani nemyslíte? Alebo twitter, instagram... Stratíte followerov, ale vaše fotky tam budú. Kto sa bude starať o nejaký hlúpy účet na 9GAGu, keď mu zomrel kamarát? Myslím, že ak sme na inernete, budeme tu navždy. Nie je to trocha desivé? Teda, všetci chceme byť nesmrteľní, ale je rozdsiel byť nesmrteľný a ostať na svete navždy. Ó áno, je to sakra rozdiel.

Nie som si istá, či sa dokážem zmieriť s tým, že všetky moje predošlé skrachované blogy plné bullshitov, alebo hoc aj tento, že tu stále budú. Aj keď tu nebudem ja. Je to iné ako keď ste umelec. Lebo umelec robí dielo s vedomím, že to dielo ho prežije a to ho napĺňa. Lebo ten umelec tu chce byť navždy. Ale ja nie. Nechcem byť večne súčasťou sveta, ktorý je taký zlý a to dobro v ňom musíte niekedy doslova hľadať. Ja chcem obyčajne zmiznúť, ticho a nenápadne. Ako starý človek. Ale keď tu po mne ostane niečo, čo som po sebe nechcela zanechať, je to zvláštne.
Potom sa dostávame k otázke, prečo si píšem blog. Ja ho píšem teraz. Píšem ho preto, aby som jedného dňa prestala a viac sa k nemu nevrátila. A bude to pekné. Lebo ho opustím v momente, keď sa zmením, takže keď tu nenájdete článok dlhšiu dobu, vtedy budete vedieť, že moje ja tu už nieje. Je iné, a vy ho nenájdete. A ja budem vedieť, že minulosť je za mnou a budem sa desiť budúcnosti, tak ako všetci.
Myslím, že umrieť znamená zmiznúť. Ten, čo po sebe nechá niečo pekné, nikdy neumrel.

Dilema

21. března 2015 v 11:17 | Anpan |  Hlavné
Znova som narazila na problém, ktorý ma vnútorne zožiera. Totiž, pýtala som sa nešej profesorky na slovine, či je nejaká literárna súťaž (velľmi hlúpa otázka). No a ona je. Lenže ako mi tak povedala, že áno, a v očiach mala takú tú radosť, tak som si uvedomila, že sa tej súťaže bojím zúčasniť. Viete prečo? Lebo sa bojím neúspechu. Teḿa by mi aj sadla, II. svetová vojna, ale viete... No skrátka, nechcem byť smutná, keď sa mi to nepodarí. Jasné že nechcem hneď vyhrať xD Ale aspoň čestné uznanie alebo tak.... :D hihi :D Je to hlúpe, ja viem.
Kamoška mi povedala, že ak nepojdem tak: "ti odrezem hlavu a naseriem do krku." citát z Dana Dreva.





Writers write.






.

Prečo si dnes ľudia na ulici nepospevujú?

20. března 2015 v 20:22 | Anpan |  Hlavné
Netuším, ako mi to napadlo, ale myslím, že je to celkom dobrá otázka. Proste, prečo nie? Keď si dnes niekto pohmkáva alebo píska, už na neho čudne zazerajú. Mám pocit, že dnes sa nám zo životov vytrácajú také drobnosti. Ja som minule na ulici poskakovala. Normálne som poskakovala ako trojročné dieťa :D Ale bolo to super. V ušiach som mala slúchadlá a všetko bolo pekné. Lebo som poskakovala. Aj by som si bola spievala, len som sa bála. Že by si o mne ľudia mysleli zlé veci. Zbabelosť? Správne. Viete, aké by to bolo krásne, keby sme si pospevovali a poskakovali? Ja viem, že dospelí si už asi veľmi neposkočia, ale my môžeme. Máme na to čas aj energiu. Máme v sebe ten entuziazmus a akýsi vzdor. Vzdor, že chceme žiť tento život, aj keď je svet veľlmi zlý, že chceme dýchať studený vzduch aby sme ho oteplili v pľúcach a dívali sa, ako stúpa v malých kvapôčkách k oblohe. Tak prečo sa neusmejeme len tak? Prečo sa neusmejeme, keď na nás svieti slnko alebo keď nás šteklí dážď lebo ďáždnik ostal doma v skrini? Lebo sa neviem tešiť z takých vecí, ktoré vidíme každý deň. Alebo sa bojíme. To, čo kedysi bolo normálne, je teraz čudné a naopak.
Keď najbližšie pôjdete do školy, na chvíľu sa zastavte a nadýchnyte. Usmejte sa a poskakujte. Veď čo na tom? Nech si aj myslia, že sme blázni. Lebo všetci predsa sme.

Shigatsu wa kimi no uso

20. března 2015 v 19:44 | Anpan
Tak som premýšľala, o akom anime by som mala napísať. No, skončila som pri Shigatsi wa kimi no uso. Je to anime o vážnej hudbe. Neviem či je dobŕe hovoriť, o čom to je, lebo to sa asi ani nedá :D V každom prípade by ste si to mali pozrieť. Ale pozor, lebo ešte nieje celé preložené.
Myslím, že urobiť anime o vážnej hudbe je zvláštne, lebo dnes sa mladí o tento žáner až tak nezaujímajú, čo je podľa mňa dosť škoda. Ale som si istá, že potom, čo zbadáte chlapca menom Arima Kousei ako sedí za obrovským čiernym krídlom a hrá preposlednú časť Beethovenovej Mesačnej sonáty, nechá to vo vás aspoň niečo. Lebo taká hudba proste je. Nechá vo vás niečo. Nikdy neviete čo to je, kedy to príde alebo odíde. Ale je to tam.
Čo sa tým snažím docieliť je asi to, aby som trocha zvidieteľnila vážnu hudbu :D NIe fakt, keď sa započúvate, tak zistíte, že vážna hudba nieje až taká vážna ako jej názov ;)

Milujte sa a množte v mene hudby.
Amen

Odkaz na anime online s ČR titulkami: http://www.pribeh.net/?p=678





.

OBRÁZKY, do frasa OBRÁZKY!!!

20. března 2015 v 19:23 | Anpan |  Hlavné
Takže! Ja viem, tento blog je plný textu a žiadnych obrázkov :( Verte mi, plačem z toho! Idem to trocha zmeniť. Alebo sa o to aspoň pokúsiť :D NIkdy som nebola dobrá v pridávaní obrázkov, ani neviem ako to urobiť poriadne xD Ale nebojte ja sa posnažím, moje neinformatické zručnosti vás čoskoro očaria!

P.S.: asi idem niečo pridať do rubriky anime. Je to tam akési prázdne O.o








.

Otázky, na ktoré neexistuje správna odpoveď

19. března 2015 v 20:38 | Anpan |  Hlavné
Ľudia sa často pýtajú. A veľa. A pýtajú sa aj veľmi zvláštne otázky. Najmä môj kanadský lektor Matt. Má totiž takú malú knižku v mäkkej väzbe, už takú, človek by aj povedal "obnosenú". Tá kniha sa volá The Book of Questions. Poviem vám, teda, tú by som do svojej knižnice rozhodne chcela.
Podľa mňa otázka je dobre položená vtedy, ak ťa núti premýšľať. Teda, otázka v inom zmysleslova ako otázka na teste alebo typu: Aké je vaše pohlavie? :D A všetky tieto otázky, nie, vlastne, žiadna z týchto otázok nemá odpoveď. A nemá odpovede ani dve. Otázky v tejto knihe majú toľko odpovedí, koľkým ľuďom sú položené. A to je krásne. Jedna otázka a nekonečne veľa odpovedí na ňu.
Napríklad jedna z tých otázok bola:

Ak zostarnete, chcete si zachovať myseľ alebo fyzickú silu?

Dobrá otázka. A predstavte si veľa takých otázok. Môžete premýšľať, až vás bude hlava bolieť, ale nikdy tú odpoveď nenájdete, lebo je to proste tak.

Takže, trúfam si položiť vám otázku. Môžete ju rozoberať v komentároch alebo tak. ;)

Chceli by ste vedieť, kedy umriete?