žeby zmysel života?

14. dubna 2016 v 21:03 | Anpan |  Hlavné
Každý človek sa v určitom období svojho života začne hrať s myšlienkou, prečo tu vlastne je. Sme tu pre nejaký vyšší cieľ? Čo bude, keď zomriem? Reinkarnujem? Nájdem kŕaĺovstvo nebeské? Stretnem Ježiška?
Odpovede na tieto otázky vám nedám, to si pozrite v nejakej špiritistickej príručke. Ale chcela by som sa vyjadriť k tej otázke, či sme tu pre nejaký vyšší cieľ. Bohužiaľ, môj pesimistický mozog plný čierňavy a depresií mi vraví, že nie.
Prečo nie? Pozrime sa na to z vedeckého hľadiska. Posnažím sa byť čo najviac presná, ale neručím za pravdivosť informácií. Takže. Vezmime to od počiatku. Dajme tomu, že teória veľkého tresku (nie, nie ten seriál s tým homosexuálnym hercom a sexi herečkou) hovorí pravdu. To by znamenalo, že naša zem je tu úplnou náhodou. (Boha teraz vynechajme, pre zjednodušenie) Ale dobre. Je tu. Takže teraz máme vesmír a našu Zem. Krása. Naša Zem sa vyvíja. Rastie ako bábätko a vyhrieva sa na úžasnom Slniečku. Medzitým ju sužujú rôzne vývojové/vývinové (who cares) obdobia. Vybuchuje, zatápa sa... Bla bla bla. Všetky tie geologické vecičky. Toto preskočíme a dostaneme sa do momentu, kedy Zem vyzerá už tak, ako dnes. Sme tu my, Homo spaiens. Tu sa zastavme. Nachádzame sa v momente, kde sme my - ja a ty. Je predsa maximálne hlúpe myslieť si, že takto to bude navždy. Koľko rkov sme tu na svete? Pár tisíc? Pár desaťtisíc? Neviem ako vám, ale na pomery Zeme a vesm=iru mi to príde ako príšerne krátka doba. Nie som žiaden vedec, len obyčajné 16.ročné dievča s hubou plnou rečí, ale naša Zem sa predda bude vyvíjať stále. Slnko je predsa obyčajná hviezda, ktorá po čase zakine a vezme so sebou aj našu úbohú planétku. To už ja a ty budeme dávno mŕtvi. A čo je na tom najhoršie, naše skutky budú zabudnuté.
No ale čo to má spoločné s tým, že zmysel života neexistuje? Polopatisticky. Zmysel života by bol podľa mňa vtedy, ak by po mojej smrti malo niečo nastať. Myslím tým, že by zasiahla nejaká vyššia moc. Viem že kresťania veria v dušu a tak, v pohode. Ale všetko musí predsa v niečom existovať. Vedecky keď zomrieš, tak proste zomrieš a koniec. Je to strašné, ja viem. Ale je to tak. Zmyslom nášho života teda nie je nič. Sme len náhoda v tomto nekoneňom fyzikálno-chemicko-biologickom procese, v ktorom možno existujú aj ie vesmíri. Vesmír samotný nakoniec zanikne. Takže akokoľvek sa budeme snažiť, nič po nás neostane. A keď o mnoh mnoho miliárd rokov bude kdesi ďalšia forma života, o nás nebudú mať ani tušenia. A kto vie, možno fakt mimozemšťania sú. Ale to už by boli konšpirácie. V každom prípade, všetko je to depresívne a celé zle, tak si choď urobiť čaj a ser na písomku z chémie. Po smrti ti to už aj tak bude na nič, a psa si môžeš kúpiť aj bez toho, aby si bol zoológ.

Amen.

P.S.: čo si myslíte vy? :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama