Škola...

1. března 2017 v 22:37 | Ghost |  Hlavné
Chcela som napísať nejaký zmysluplný článok, ale keďže sa necchem verejne vyjadrovať k politickým a rasovým otázkam (aj keď raz asi aj na to príde), tak som sa rozhodla vyjadriť svoj "opinion" na školu a celkovo školstvo a tento debilný systém.

Aby ste si nemysleli, že som len nejaká zakomplexovaná socka ktorá nemá na tú školu, kam sa prihlásila a teraz len pindá, tak vám narovinu poviem, že ja mám vlastne školu rada. Bez srandy, no joke. Jasné, že to tak nebolo vždy. Aby som všetko uviedla na správnu mieru, momentálne som na gymnáziu (samovražda) a budúci rok maturujem (dvojitá samovražda). Takže, prečo mám vlastne rada školu?

Na základnej som školu nenávidela ako sa len dalo. Spolužiaci boli obmedzení debili, čo mali potrebu honiť si ego na každom, kto bol iný (áno, čiže ja a moja squad). Učitelia, tak, ako to na ZŠ dnes býva, mali dosť problémkov aj bez nás a abz toho nebolo málo, trieskala mnou puberta. Veď čo by ste chceli od štrnásťročnej sopľane? Občas som rebelovala, inokedy som bola ako vysnívané decko. Ale školu som stále neznášala. Až kým...
Odrazu som bola deviatačka a písali sme monitor. Ja, ako matematický imbecil a slovenčinársky.... no dajme tomu priemer, som mala riť stiahnutú ako po kapustnici od babky. Bála som sa, že monitor napíšem na málo percent a nevezmú ma na gympel (to, prečo som išla na gympel a nie na SOŠ je už clekom iný príbeh...). Ale čo sa stalo? Malý, pubertálny Duch sa doučil všetko pekne a urobil na monitor na slušné percentá. Dokonca z matiky viac ako zo sloviny. Nečakane ma vzali na obe školy, kam som sa hlásila, takže som si mohla ešte aj s veľkým egom vyberať. Doteraz som za svoj výber vďačná :D

No a na strednej sa začala moja láska k škole. Teda... láska celkom nie, veď nemusíme preháňať. Na rodzdiel od ZŠ nás nútili rozmýšľať. Odrazu to nebolo že 2+2=č tak potom 5+5=10. Odrazu to bolo: Keď chceš, odvoď si. Tam je vzorec. Nechápeš? Tak rozmýšľaj! Ako zasraná s egom na mesiaci som si nechcela priznať, že by mi bodlo doučovanie. Tak som sa drvila sama. Nevravím, známky mám v podstate dosť zlé. Ale veď ono to nie je o známkach. Pretože...
Školu som začala mať rada vtedy, keď som si uvedomila, čo všetko ma učí. Dlho som nechápala, na akú matku kladku mi je dobré vedieť, že čo sú aminokyseliny alebo ako sa volá nejaká blbosť pri obličke. Lenže ako čas plynul a prišli aj nové vedemostné súťaže ako hit televízií, mne až rozum zastával rpi niekotrých odpovediach. Nechcem tým povedať, že tí ľudia boli hlúpi. Len chcem podotknúť, že nepremýšľajú. Teda... často ani ja. Ale tu ide skôr o akési širšie vnímanie. Napríklad keď počujem názory na dnešnú situáciu vo svete (niežeby som sa vyznala :D) a všeobecne na Islam a tak... Občas mi až príde ľúto, že ľudia sú takýto nenávistní.

Ozaj ešte som chcela jednu vec: nemám rada, keď ma niekto hodnotí na základe nejakých noriem. A vôbec nemám rad,a keď niekto niekoho hodnotí. Iste, v určitých veciach je to fajn. Aby som sa presne vyjadrila: nepáči sa mi prístup k známkam. A to z jednoduchécho dôvodu: známky by mali byť predovšetkźm pre žiaka, aby vedel, ako na tom stojí. Keď mu raz na tom nezáleží, na čo ho nútiť? Načo to siliť? Nemáš maturitu? Si nič. Máš titul s bezpečnostného manažmentu? Vitaj, tu máš pečeného holuba rovno do papule.
Spoločnosť je veľmi zle nastavená - inteligenciu meriame podľa titulov pred menom a za menom, a skúsenosti vekom. Ale ono to tak vôbec nie je.

A preto mám rada školu. Lebo ma učí rozmýšľať nad vecami aj inak. A to je super. Aj keď často nadávam na to, že tam som, a aj keď sa ráno budím s pocitom všetkomampičinejdemtam, aj tak to stojí za to. Lebo v konečnom dôsledku viac získam, ako stratím. (Kašľať známky)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 i-just-want-to-be-pretty i-just-want-to-be-pretty | Web | 2. března 2017 v 7:59 | Reagovat

Super článek, umíš skvěle psát, tak hůmorně:D
A musím souhlasit.. základka pro mě byla peklo, byla jsem tak jediná ze třídy, která měla v hlavě aspoň polovinu mozku a taky jsem díky tomu byla zdroj šikany že:D
A střední mě začala bavit, protože jsem konečně poznala tu radost nad tím, že vím více než obyčejný člověk, bavilo mě lidem říkat věci nad, kterými se podivovali (studovala jsem zdravotnické lyceum, něco jako gympl ale se zdravotnickým zaměřením) a jelikož mě to hodně bavilo tak jsem teď na vysoké a pořád se zdravotnictví věnuju. Až s odstupem času jsem si uvědomila, že vzdělání je pro mě všechno.. ne nějaký titul, ale ten pocit, že vážně něco vím, a jak jsi řekla, že umím přemýšlet.
+ ještě něco:D Známky jsou opravdu nahovno. přesvědčila jsem se o tom po přijímačkách na vysokou, kde se tři holky které měly samé jedničky hlásily na stejný obor jako já a mě vzaly a je ne.. naučit se nazpaměť a do druhého dne to zapomenout je jedna věc, ale umět přemýšlet, to je věc druhá :)

Doufám, že si i vybereš vysokou školu, která tě bude bavit ! :)

2 Ghost Ghost | E-mail | Web | 2. března 2017 v 13:57 | Reagovat

[1]: ďakujem :D Presne toto čo si napísala, presne s tým súhlasím. :D
No ono aj ja tak nejak dúfam, že si vyberiem tu správnu školu, ale dúfam aj, že ma tam vezmú :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama