Září 2017

Poďme na to!

7. září 2017 v 16:39 | Ghost |  Denník
Keď mi psycha povedala, že musím pribrať minimálne 4 kilá (a to len na začiatok, celkovo ma chce dostať na 55, čo je o 9 kíl viac, ako mám teraz...), tak som revala asi hodinu. Bola som naštvaná, smutná a chcela som ujsť niekam preč, kde by som mohla ďalej v pokoji nejesť a chudnúť.
Lenže po dvoch dňoch cvičenia a vyhýbaniu sa jedlu (napriek mamkinmu orliemu oku) som hodila pokec. A mamka sa rozplakala.
Takže... Skúsim to.
Fakt. Budem sa snažiť urobiť všetko pre to, aby som mohla byť opäť normálna. Ale bude to ťažké, lebo ana je stále tu a najradšej by som držala hladovku do zajtra večera. Lenže príkaz je jasný: strava 5x denne a žiadne cvičenie. Dosť drsné, hneď na začiatok. Bude trvať dlho, kým budem reálne jesť 5x denne a kým naozaj prestanem cvičiť. A možno budú dni, kedy zase nebudem jesť.
Ale...
Aspoň sa pokúsim.

Ozaj, ešte som chcela povedať, že sa hrozne bojím. O mesiac mám kontrolu aj s vážením. Ibaže od poslednej kontroly som schudla kilo, keďže antidepresíva mi prvé dva dni privolali hnačku. ( :D ). A bojím sa, že keď priberiem jedno kilo, bude to, akoby som nepribrala nič. A potom ma môžu poslať do nemocnice. Alebo sa bojím, že keď priberiem, a potom to uvidím na váhe, urobím všetko pre to, aby som nemusela jesť. Lebo verte mi, keď máte chorú hlavu, ste schopný čohokoľvek. (okrem vracania, to nikdy nedám, proste... nie :D fujky).

Bude to drsný boj. A povedala som si, že dám zbohom číslam. Lebo nikto z nás nie je výška, váha a obvod stehna či pásu. Sme predsa ľudia do frasa. Takže - choď do riti ana.

Život je fun.

5. září 2017 v 19:04 | Ghost |  Denník
Ani neviem, čo chcem vlastne napísať. Alebo odkiaľ vlastne začať.
Takže v skratke - mamka ma dotiahla ku psychiatričke, a môžete trikrát hádať, s akou diagnózou som od nej odišla.
A dala mi lieky, vraj, aby som sa necítila ako hovno, keď budem jesť. Srandy, čo?
A pritom si vôbec nepripadám chudá. Ešte stále je tu veľa práce, a oni už chcú, aby som pribrala.
Ťažko sa to vzsvetľuje. Aj chápe. A vlastne... aj zažíva. Neviem, čo budem robiť. Fakt nie. Musím pribrať, a ak nebudem priberať, možno ma pošlú na psychiatriu. Ale keď priberiem, je dosť možné, že tam skončím aj tak. Len s inou diagnózou.

Life sucks. Inak pohoda.